Malý panel s rozmermi sotva päťdesiatsedem krát tridsaťdeväť centimetrov, ktorý okolo roku 1546 namaľoval krétsky majster Teofan Strelitzas, zachoval jedno z najdokonalejších vyobrazení Obetovania Krista v chráme, ktoré sa zachovalo z umelcovho zrelého obdobia. Strelitzas – inde zaznamenaný ako Teofan Kréťan alebo Teofan Batas – vytvoril panel pre katolíkon kláštora Stavronikita na vrchu Athos ako súčasť cyklu Dodekaorton, dvanástich hlavných sviatkov liturgického roka, ktoré sú stvárnené ako súbor despotických ikon pre templónovú obrazovku.
Táto téma, v pravoslávnej liturgii známa ako Hypapante alebo Stretnutie, pripomína štyridsiaty deň po Narodení Pána, keď mal byť podľa Mojžišovho zákona každý prvorodený syn Izraela prinesený do jeruzalemského chrámu a formálne predstavený pred Bohom. Lukášovo evanjelium poskytuje naratívne jadro: Simeon, ktorému bolo zjavené, že nezomrie skôr, ako uvidí Mesiáša, prijíma malého Krista do náručia, zatiaľ čo staršia prorokyňa Anna, ktorá je v tej hodine prítomná, svedčí o identite dieťaťa. Strelitza sa riadi ikonografickým vzorcom, ktorý už bol stanovený v raných poikonoklastických storočiach, pričom dieťa neumiestňuje do náručia jeho matky, ale do náručia staršieho Simeona – detail, ktorý riadi dramatickú logiku celej kompozície.
Predstavenie Krista od Teofana Strelitzasa: Kompozícia a ikonografia
Pod zeleným, okrúhlym oblúkom vychádzajúcim zo štíhlych stĺpov a na sploštenom zlatom podklade, typickom pre túto školu, sa štyria hlavní svedkovia evanjeliového rozprávania zhromažďujú na plytkej, stupňovitej plošine pred zdobeným zlatým cibóriom s dverami s krížovým vzorom – skôr ide o zhustený obraz chrámovej svätyne než o pokus o architektonický opis. Cez horné pole sa tiahne nápis identifikujúci sviatok a z oboch strán oblúka vystupujú nízke, schematické budovy, ktoré označujú ohraničenie chrámového areálu bez toho, aby rozpúšťali frontalitu scény. Ako je zvykom pre tabuľové ikony krétskej školy, drevený podklad bol pripravený s gessom a pozlátený pred nanesením temperových vrstiev, čo vysvetľuje svetelnú konzistenciu zlatého poľa pod pigmentom.
Vpravo, na vyvýšenom schode, stojí Simeon, jeho dlhé vlasy padajú až na plecia a plášť má zhrbený do hustých, hranatých záhybov. Jeho ruky, zahalené do látky jeho vlastného odevu, namiesto toho, aby sa priamo dotýkali dieťaťa – čo je zvyčajný znak úcty pred posvätným telom – držia malého Krista, ktorého mu práve Panna Mária dala do náručia. Dieťa, oblečené v zlatočervenej tunike so širokými tkanými pásmi zostupujúcimi k skladanému opasku, otáča hlavu späť k matke a naťahuje k nej pravú ruku, zatiaľ čo ľavú, v ktorej drží zatvorený zvitok, si opiera o koleno; malé bosé nohy, mierne vystreté, vnášajú do inak hieratického nehybného stavu skupiny tón fyzickej bezprostrednosti. Mária stojí oproti nej v tmavočervenom maforione lemovanom zlatom, ruky má zdvihnuté pred hruď v geste spájajúcom prosbu a dokončenie už vykonanej obety. Hneď za ňou stojí starnúca prorokyňa Anna, ktorú možno identifikovať podľa otvoreného zvitku, ktorý nesie; Jozef uzatvára sprievod úplne vľavo a drží v rukách dvojicu holubíc predpísaných Zákonom pre obetu za očisťovanie, čo je detail, ktorý zakladá scénu skôr na špecifických rituálnych požiadavkách Tóry než na všeobecnej zbožnosti.
Detail: Prorokyňa Anna na ikone Obetovania Krista
Pri bližšom pohľade odhaľuje žena stojaca za Pannou Máriou tvár vytvorenú hladko odstupňovanou okrovou farbou, ktorá modeluje pevne lineárnu štruktúru – dlhý, rovný nos, malé ústa, oči s ťažkými viečkami, mierne melancholické, charakteristické pre zrelé krétske spôsoby. Jej hlava je zahalená v plášti takmer čiernozelenej farby, ktorého okraj zachytáva tenký pás svetlejšej podmaľby na línii vlasov, a jej pohľad sa mierne odkláňa, smerom k udalosti, ktorá sa odohráva vedľa nej, a nie k divákovi. Jej pravá ruka sa zdvíha do výšky ramien, prsty sú skôr natiahnuté ako zovreté, v geste, ktorým v širšej kompozícii naznačuje malého Krista; ozdobná manžeta s okrovým a bielym pásom uzatvára rukáv na zápästí. Na jednej strane striebornosivá hmota architektonického prvku vytvára chrámové prostredie; na druhej strane fragment tmavočervenej farby oznamuje susediacu postavu Panny Márie, zatiaľ čo na spodnom okraji bledá postava vtáka patrí dvojici holubíc, ktoré niesol Jozef, čím potvrdzuje jej pozíciu v procesii bezprostredne vedľa neho.
Touto postavou je Anna, opísaná v Lukášovom evanjeliu ako prorokyňa vysokého veku pôsobiaca v chráme, a mala by byť odlišná od svätej Anny, matky Bohorodičky – inej ženy, s ktorou je niekedy voľne a nesprávne stotožňovaná.