Evanjelium učenia, fólio 93v z GIM Syn. 262, zachováva obzvlášť jasné prepojenie textu, rubrikácie a ornamentálneho písma v Evanjeliu učenia, ktoré sa spája s Konštantínom Preslavským. Zachovaný stĺpec uzatvára jednu homiletickú časť, oznamuje ďalšiu cinabaritom a potom začína nový prejav monumentálnou iniciálou Б , čím sa jeho vizuálna organizácia oddeľuje od pohybu textu. Tmavý cyrilický ustav zaberá hornú a dolnú časť pergamenu, zatiaľ čo široký červený nadpis prerušuje stránku takmer v jej strede, čo umožňuje čitateľovi rozpoznať prechod ešte predtým, ako si prečíta slovo.
Rukopis patrí do synodálnej zbierky Štátneho historického múzea v Moskve. Staršie katalógové informácie, ktoré sprevádzajú fólio, ho datujú do konca dvanásteho alebo začiatku trinásteho storočia a predbežne spájajú jeho výrobu s Vladimírom alebo Rostovom. Novšie výskumy posunuli chronológiu podstatne skôr. Súčasný múzejný katalóg zaraďuje Syn. 262 do prvej štvrtiny dvanásteho storočia a ako miesto jeho výroby uvádza Starovekú Rus, zatiaľ čo Krivkova štúdia pojednáva o paleografických dôkazoch zodpovedajúcich koncu jedenásteho alebo začiatku dvanásteho storočia. Krivko tiež zdôrazňuje archaické grafické charakteristiky tohto východoslovanského svedka, medzi nimi aj nezvyčajné zachovanie kompletného repertoáru štyroch písmen yus v rukopise.
Výučba evanjelia, fólio 93v a počiatočné písmeno B
Vyfotografovaná časť zodpovedá stĺpcu 93c v odbornom prepise Syn. 262. Jeho prvé riadky dopĺňajú predchádzajúcu homíliu konvenčnou doxologickou formulou vzývajúcou milosť a láskavosť Ježiša Krista a končiacou slovom Amen . Hneď pod ňou nasleduje cinabaritná rubrika:
ТОГОЖДЕ ЗЛАТОУСТАГО. съказани .а͠ї. еваньгелиꙗ. ѿ маⷴ⁘
Vo voľnej angličtine by sa to dalo preložiť ako „Z toho istého Zlatoústeho. Výklad jedenásteho evanjelia podľa Matúša.“ Ordinál napísaný cyrilickými číslicami pod nadpisom patrí do systému skratiek a číselného zápisu rukopisu; skrátená forma na konci identifikuje Matúša. V elektronickom korpuse možno prechod sledovať priamo: rubrika sa nachádza za záverečnou doxológiou a pred úvodným Братья („Bratia“).
Farba vytvára textovú hierarchiu s pozoruhodnou hospodárnosťou. Hlavné písmo je napísané tmavohnedo-čiernym atramentom, zatiaľ čo cinabarit je vyhradený pre nadpis a zväčšený úvodný list. Železo-žalkový atrament a cinabarit patria medzi materiály zaznamenané pre kódex Štátnym historickým múzeom. V tomto stĺpci zostáva kontrast ostrý: cez niekoľko riadkov sa tiahne rubrika v úzkych, predĺžených červených písmenách; vedľa tmavého textu vertikálne klesá iniciála. Dva červené prvky teda slúžia odlišným textovým funkciám, pričom rubrika oznamuje identitu a postupnosť homílie, iniciála otvára svoj hovorený prejav.
Samotné písmeno Б sa rozprestiera približne siedmimi riadkami bežného písma. Je voľnejšieho tvaru ako okolitý ustav a je postavené okolo dlhého zvislého drieku členeného malými priečnymi členmi. Horná časť sa stáča smerom von do slučkových kontúr, zatiaľ čo dole sa tvar rozširuje do vyplnenej cinabaritnej pasáže a končí pozdĺž predĺženej základne. Časti vnútra zostávajú otvorené, čo bráni tomu, aby sa iniciála stala ťažkým blokom farby. Tenký lineárny ornament, výraznejšie maľované plochy, malé prerušenia v kontúre: tieto zmeny dávajú písmenu vnútorný rytmus bez toho, aby ho oddeľovali od písaného stĺpca. Starší katalóg opisuje iniciály Syn . 262 ako patriace do „starého byzantského“ štýlu, čo je užitočná historická klasifikácia pre ornamentálnu slovnú zásobu rukopisu, hoci samo o sebe nevytvára spojenie so žiadnou konkrétnou byzantskou dielňou.
Okolo tejto zväčšenej formy zostáva bežné písmo disciplinované. Cyrilický ustav s jasne oddelenými písmenami, relatívne zvislými vertikálami a kontrolovanými zmenami šírky si zachováva odmeranú pravidelnosť aj tam, kde iniciála zasahuje do textu. Niekoľko znakov má silne hranaté profily; inde zaoblené misky zmierňujú hustotu stĺpca. Jednotlivé tvary písmen si zachovávajú značnú autonómiu a medzery medzi nimi umožňujú sledovať textový riadok, keď skratky a horné indexy prerušujú jeho horný obrys.
Tieto skratky sú obzvlášť významné z paleografického hľadiska. V záverečnej doxológii sú posvätné mená skrátené pod titlou, vrátane tvarov pre „Pán“ a „Ježiš Kristus“. Rubrika podobne komprimuje aj „Matúš“. Bodky a prepracovanejšie kombinácie bodov oddeľujú väčšie textové jednotky, pričom koniec Amen dostáva vizuálne dôraznú interpunkciu. Nad a medzi písmenami v skutočnosti prebieha druhý grafický register tvorený týmito menšími znakmi. Dizajn stránky tak presahuje monumentálnu iniciálu prostredníctvom zmien vo veľkosti písmen, pigmente, skratkách a interpunkcii.
Samotný pergamen prispieva k tichšej štruktúre. Jeho teplý povrch jemne mení tón a v niektorých častiach spodnej oblasti zostáva badateľná slabá linia. Pozdĺž týchto horizontálnych vedení pokračuje písanie so značnou pravidelnosťou, a to aj popri veľkej iniciále, ktorej nepravidelný obrys by inak mohol narušiť riadok. Písmeno, koncipované tak, aby obývalo skôr písaný stĺpec ako samostatnú ozdobnú priehradku, vyčnieva do textového priestoru a núti susedné riadky, aby sa okolo neho prispôsobili. Výsledok patrí k tej istej kaligrafickej architektúre ako písmo, ktoré ho obklopuje.
Obsah posilňuje tento vzťah medzi vizuálnym prahom a rétorickým začiatkom. Po červenom nadpise začína homília: Братьῑнощь оуспѣ а дьнь приближи сѧ — „Bratia, noc sa prešla a deň sa priblížil“ (Rimanom 13:12). Nasledujúci text nazýva rečníka благогласьнаꙗ цѣвьницѧ , doslova „melodická flauta“ alebo „sladko znejúca píšťala“, obraz, ktorého pokračovanie identifikuje Pavla prostredníctvom tradičného jazyka „vyvolenej nádoby“. V nasledujúcom stĺpci expozícia pokračuje smerom k Matúšovmu textu a nakoniec predstavuje nebeské kráľovstvo prostredníctvom obrazu kráľa, ktorý si vyúčtuje so svojimi sluhami, čo je začiatok podobenstva o neodpúšťajúcom sluhovi (Matúš 18:23–35).
Iniciála Б teda dáva výnimočnú viditeľnosť slovu Брать , priamemu osloveniu publika, zatiaľ čo cinabaritná rubrika nad ňou stanovuje autoritu a evanjeliovú postupnosť prejavu. Textové rozdelenia nadobúdajú zodpovedajúcu grafickú formu. V rukopise, ktorého význam čiastočne spočíva v prežití ranej slovanskej literárnej tradície, fólio 93v zachováva túto tradíciu na úrovni jednotlivého písmena: formálny ustav , zdedené skratkové praktiky, rubrikácia, ornamentálna iniciála, ktorej mierka dočasne mení rytmus písaného stĺpca.
Voľný preklad viditeľného textu
„...aby sme dosiahli Nebeské kráľovstvo milosťou a láskavosťou nášho Pána Ježiša Krista teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.“
Toho istého Zlatoústeho. Výklad jedenásteho evanjelia podľa Matúša.
Bratia, „noc sa pominula a deň sa priblížil“ (Rimanom 13:12), hovorila melodická flauta…“
Prvá veta začína pred zobrazenou zachovanou časťou, a preto sa dostáva do stĺpca, ktorý už prebieha. Posledná metafora podobne pokračuje do stĺpca 93d, kde sa jej odkaz na Pavla stáva explicitným. Prepis vety 93c potvrdzuje postupnosť zachovanú v obrázku: záverečná doxológia, rubrika, potom úvodné slová nového prejavu.
(Preklad upravil N. Jones.)