Portrét gentlemana so sokolom od Niccola dell'Abbateho , namaľovaný okolo rokov 1548 – 50, zobrazuje neidentifikovaného severotalianskeho aristokrata s kontrolovanou formálnosťou očakávanou od portrétnej maľby šestnásteho storočia, no jeho výraz sa odoláva ľahkému čítaniu. Veľký olejomaľba na plátne s rozmermi približne 140 × 117 cm v ráme sa v súčasnosti nachádza v Umeleckej galérii Nového Južného Walesu v Sydney. Nie je podpísaná ani datovaná, ale zo štylistických dôvodov bola zaradená do posledných rokov dell'Abbateho talianskej kariéry. Múzeum identifikuje modelku ako šľachtica, čo podporuje jeho drahé oblečenie a sokol s kapucňou spočívajúci na jeho ruke v rukavici. Zbierkový záznam datuje dielo približne do rokov 1548 – 50.
Postava zaberá takmer celé obrazové pole. Jeho ramená vytvárajú širokú horizontálnu hmotu, ktorú umocňuje tmavý kabát a rozprestreté sivé rukávy, zatiaľ čo sokol vnáša úzky vertikálny akcent blízko stredu. Model mierne otáča hlavu doprava a pozerá sa za okraj kompozície. Tento bočný pohľad narúša autoritu jeho postoja. Okolo čiernej čiapky rozptýlená oblasť svetlejšej sivej ostro oddeľuje čelo od inak pochmúrneho pozadia; nižšie sa odev, rukavice a tieň spájajú do hustého chromatického poľa, z ktorého sa postupne vynára tvár, manžety a vták.
Portrét gentlemana so sokolom a jazyk hodností
Sokoliarstvo malo v stredovekej a renesančnej Európe nezameniteľný spoločenský význam. Výcvik a chov dravých vtákov si vyžadoval pôdu, špecializované znalosti, služobníctvo a voľný čas. Táto činnosť bola preto široko spájaná so šľachtou a aristokratickým životom, ako uvádza Metropolitné múzeum umenia vo svojej diskusii o sokoliarstve ako symbole postavenia. Na dell'Abbateho portréte slúži vták ako viditeľný dôkaz kultivovaných privilégií, hoci sa nikdy nestane jednoduchým heraldickým znakom. Jeho kompaktné telo, vzorované operenie a dlhý svetlý chvost boli pozorované s značnou naturalistickou presnosťou.
Sokol stojí na ľavej ruke modelky v ťažko zahalenej rukavici. Z nôh mu zostupujú tenké vrkoče a zhromažďujú sa do slučiek medzi prstami, čo vysvetľuje polohu ruky aj pevný, nacvičený úchop. Cez hlavu vtáka leží červenkastá kožená kapucňa, ktorá ho upokojuje pred vypustením. Skryté oči tiež vytvárajú jemný vzťah s ľudským pohľadom: sokol je dočasne zbavený zraku, zatiaľ čo pán sa ostro pozerá na niečo vylúčené z namaľovaného priestoru. Činnosť je očakávaná a držaná v pozastavení, čo je zrejmé aj na holej pravej ruke modelky, ktorá spočíva blízko jeho pása, akoby bola zachytená medzi uvoľnením a pripravenosťou.
Dell'Abbate usporiadal kompozíciu prostredníctvom zdržanlivej asymetrie. Hlava zaberá horné centrálne pole, sokol presúva vizuálnu váhu smerom k ľavej strane modela a odkrytá ruka priťahuje pohľad späť cez spodnú časť plátna. Žiadna architektúra, krajina ani nápis neidentifikujú muža, takže jeho postavenie treba čítať skôr cez držanie tela, oblečenie a majetok. Sokol preto nesie veľkú časť sociálnej špecifickosti portrétu, informácie, ktoré by inak záviseli od prostredia, ktoré plátno jednoducho neposkytuje.
Oblečenie, svetlo a psychologický charakter
Kostýmu dominuje čierna farba, no maľba sa vyhýba chromatickej monotónnosti. Na pozadí takmer nepriehľadného kabáta vytvárajú sivé saténové rukávy meniacu sa sekvenciu odleskov, záhybov a recesívnych tieňov. Ich bohatá konštrukcia rozširuje telo a dodáva póze materiálnu váhu. Na zápästiach sa vynárajú malé biele manžety, ostro osvetlené a nepravidelne preložené. Ľavá manžeta prilieha vedľa tmavej rukavice, zatiaľ čo opačná rámuje odhalenú ruku a jej teplé odtiene pleti.
Nad týmito vypočítanými znakmi prosperity sa tvár javí nečakane zraniteľná. Dell'Abbate venuje veľkú pozornosť dlhej brade, vysokému čelu, klenutému obočiu a mierne stiahnutým ústam, ale psychologický charakter je sústredený v očiach. Neoslovujú pozorovateľa, ani sa pohodlne neusadia na viditeľnom objekte. Impozantná šírka tela a neistota pohľadu koexistujú bez toho, aby sa zmierili, a nechávajú duševný stav portrétovaného otvorený, a táto nevyriešená vlastnosť je súčasťou toho, čo bráni obrazu stať sa konvenčným prejavom aristokratického sebavedomia.
Tónové modelovanie je jemné okolo spánkov a líc, spevňuje sa pozdĺž nosa a viečok. Svetlo sa najsilnejšie dotýka čela a potom slabne cez bradu a čierne oblečenie. Okolo sokola drobné ťahy odlišujú perie, remienky a kapucňu od okolitej tmy. Takéto zmeny v manipulácii vytvárajú hierarchiu pozornosti: najprv tvár, potom vták, kostým a ruky nasledujú v pomalšom slede.
Niccolò dell'Abbate pred Fontainebleau
Dell'Abbate sa narodil v Modene okolo rokov 1509 – 12 a predtým, ako v roku 1552 odišiel do Francúzska, pracoval v Modene a Bologni. Jeho raná maľba absorbovala vplyvy Parmigianina a širšej umeleckej kultúry Emilie, pričom kombinovala rafinované typy figúr s rastúcim záujmom o krajinu a obrazovú atmosféru. Vo Francúzsku sa pripojil k Francescovi Primaticciovi vo Fontainebleau a stal sa jedným z umelcov zodpovedných za šírenie dvorského manierizmu v severnej Európe. Národná galéria v Londýne zaznamenáva jeho prácu na freskovej výzdobe zámku a jeho následný význam pre školu vo Fontainebleau.
Portrét zo Sydney patrí do obdobia bezprostredne predchádzajúceho tejto francúzskej fáze. Jeho manierizmus je odmeraný: predĺžené proporcie sú tlmené, paleta zostáva strohá a elegancia sa vynára cez pózu, povrch a nepolapiteľné psychologické napätie. Dell'Abbateho neskoršia reputácia sa vo veľkej miere opiera o dekoratívne schémy a klasicky inšpirované krajiny, ale tento obraz demonštruje rovnako hlbokú reakciu na individuálnu fyziognómiu.
Jeho moderný pôvod možno sledovať prostredníctvom zbierky Alessandra Continiho-Bonacossiho vo Florencii, londýnskeho obchodníka Agnew's a austrálskeho zberateľa Williama Bowmora. Umelecká galéria Nového Južného Walesu ho získala v roku 1991. Počas týchto zmien vlastníctva sa identita gentlemana stratila, hoci sokol stále poukazuje na spoločenský svet, kultivovanú činnosť a status, ktorý sa kedysi presadzoval skôr majetkom ako menom.
(Preklad upravil F. Kalimeris.)