Hodegetria Hematite Enkolpion vo Vatopedi

Enkolpion s hodegetriou a hematitom so zlaceným strieborným filigránom, drahými kameňmi a perlami
Hematitový enkolpion Hodegetria z Vatopedi, kombinujúci kamejo z dvanásteho storočia s neskorším pozláteným strieborným filigránovým obložením, perlami a drahými kameňmi.

Medzi vzácne cirkevné predmety, ktoré sa uchovávajú vo Svätom a Veľkom kláštore Vatopedi na vrchu Athos, patrí eliptický enkolpión, ktorý kombinuje hematitovú kameju z 12. storočia s podstatne neskorším kovovým osadením. Predmet zobrazuje Krista a Bohorodičku Hodegetriu a je zarámovaný do pozláteného strieborného filigránu obohateného drahými kameňmi, perlami a zachovanými stopami smaltu. Jeho osadenie sa datuje do konca 15. alebo začiatku 16. storočia, niekoľko storočí po vyrezávaní samotnej kameje.

Tmavý hematit dodáva centrálnemu posvätnému obrazu nezvyčajne tlmený vzhľad. V oválnom poli sa nachádza Bohorodička stojaca s Ježiškom, pričom postavy vychádzajú z variácií v vyrezávanom povrchu a prirodzenej hĺbke kameňa. Hodegetria patrí k jednému z najtrvalejších mariánskych ikonografických typov byzantského umenia, predstavuje Pannu Máriu s Kristom a upriamuje na neho pozornosť. V takom malom meradle kompaktné usporiadanie nadobúda koncentrovaný charakter vhodný pre predmet nosený blízko tela.

Hodegetria Hematitový Enkolpion a jeho neskoršie umiestnenie

Okolo kameje neskoršia montáž úplne mení vizuálny register. Jemný pozlátený strieborný filigrán vytvára kučeravé vzory medzi kameňmi modrých, fialových, červenohnedých a bledých priesvitných tónov. Malé perly, rozmiestnené medzi väčšími drahokamami, prinášajú na povrch svetelné body. Vonkajší obrys sa rozširuje do zaoblených a hranatých výstupkov, čím vytvára bohato členitú siluetu okolo pomerne zdržanlivého oválneho kameja. Hore je závesné kovanie doplnené dvoma tmavými kameňmi v tvare kvapky, ktoré zdôrazňujú pôvodnú funkciu predmetu ako prívesku. Enkolpie boli malé posvätné predmety určené na zavesenie, zvyčajne pomocou pohyblivého krúžku alebo podobného príslušenstva.

Obzvlášť zaujímavý je značný chronologický odstup medzi obrazom a prostredím. Byzantská kameja z dvanásteho storočia bola zachovaná a začlenená do kovových výrobkov vyrobených približne o tri storočia neskôr. Neskorší remeselník považoval staršiu rezbu za vizuálne a materiálne centrum kompozície: okolo nej sa hromadí ornament – ​​filigrán, perly, drahokamy, stopy smaltu – zatiaľ čo hematitové pole zostáva relatívne neprerušené. V dôsledku toho sa v rámci jedného objektu zachovali dve odlišné fázy spracovania.

Táto vrstvená história je jasne viditeľná v kontraste povrchov. Hustý, žiarivý ornament obklopuje tmavohnedozelený kameň; drobné cievky drôtu sa stretávajú s hladkými drahokamami podobnými kabošonom, nepravidelnými perlami, úzkymi korálkovými okrajmi. V strede, tichšie a tmavšie, zostáva skorší posvätný obraz. Zdokumentovaná zbierka Vatopedi obsahuje početné enkolpie v rôznych materiáloch a formách a vďaka spojeniu stredobyzantskej rezby drahokamov a luxusného neskorostredovekového prostredia tento exemplár zaujíma medzi nimi výrazné miesto.