V roku 1620 vytvoril maliar Georgios Moschos v katolíku kláštora Chrysafa v Lakónii jednu z najvzácnejších kompozícií v postbyzantskom maliarstve: Kristus je zobrazený ako Kráľ kráľov a Veľkňaz. Táto polguľovitá freska sa nachádza vo výklenku protetiky, kde v strede stojí polopostava otočená dopredu a žehnajúca oboma zdvihnutými rukami. Má na sebe rúcha vrátane patriarchálneho sakosu vyšívaného perlami zdobenými kruhmi a krížmi, spolu s omofórom s veľkými krížovými vzormi, zatiaľ čo na hlave mu spočíva mitra spolu s náušnicami. Pamätník, dnes známy ako Kláštor štyridsiatich svätých, sa nachádza v oblasti Chrysafa, osem kilometrov od Sparty, uprostred hustej vegetácie dubov kermes a cyprusov, a radí sa medzi najvýznamnejšie súbory postbyzantského maliarstva v Lakónii.
Moschos pochádzal z Nauplia, mesta, ktoré zažívalo ekonomickú a intelektuálnu prosperitu na začiatku 17. storočia. Spolu so svojím bratom Demetriom sa radí medzi najvýznamnejších nástenných maliarov tohto obdobia. Nápis zakladateľa zachováva jeho meno s charakteristickou pokorou ako „najmenší maliar“, čo je bežná konvencia v umení tej doby. Kompozícia v proteze spája Kristove kráľovské a kňazské úrady do jednej ikonografickej schémy, čo je v monumentálnej maľbe 17. storočia vzácny prvok.
Ikonografia a postbyzantské umenie v proteze
Postava zaberá takmer celú polokupolu. Na ostrom čiernom pozadí bez krajinných prvkov sa objavuje iba kruhová zlatá svätožiara, ktorá zdôrazňuje nadprirodzený rozmer zobrazenia prostredníctvom farebného kontrastu. Prísna tvár s hlboko vráskavým obočím a posadenými očami sa riadi ustáleným byzantským typom Pantokratora , ale bez jemnosti, ktorá sa často vyskytuje v iných súčasných zobrazeniach. Napravo a naľavo od svätožiary sa v kruhoch objavujú monogramy Jeho mena, zatiaľ čo vyššie na tmavom pozadí je nápis identifikujúci subjekt: „KRÁĽ KRÁĽOV, VEĽKÝ VEĽKŇAZ.“
Odevy a symbolika
Odev detailne vykresľuje veľkňazskú hodnosť postavy. Ťažký sakos zdobia rady kruhov zdobených perlami, ktoré obklopujú malé kríže, pričom medziľahlé priestory sú vyplnené motívmi krížov, čím vytvárajú hustý dekoratívny povrch. Nad sakosom dotvára omofór s veľkými tmavými krížmi, ktoré prebiehajú diagonálne cez hruď, obraz kňazskej autority. Zdobená mitra a náušnice dodávajú dojem cisárskej majestátnosti, ktorý sa hodí k ére, keď sa maliar snažil vyjadriť kráľovský aj kňazský rozmer Krista.
Pred postavou sa vznáša otvorený kódex s úryvkom z Jánovho evanjelia: „MOJE KRÁĽOVSTVO NIE JE Z TOHTO SVETA.“ Tento výber textu priamo odráža význam kompozície: kráľovstvo pripisované Kristovi nepatrí pozemským mocnostiam, napriek prevzatým ikonografickým prvkom. Kniha, vykreslená maľovanými písmenami a listovaním, slúži ako písomné vyhlásenie paralelne s maľovaným nápisom vyššie. Vedľa nej, na tmavých paneloch pozadia, zostávajú dva ďalšie malé nápisy nečitateľné, opotrebované časom a vlhkosťou.
Realizácia tejto kompozície zapadá do širšej produkcie dielne, ktorá pôsobila približne štyridsať rokov. Georgios Moschos pracoval sám v roku 1620 po smrti svojho brata Demetria a už predtým vyzdobil katolík kláštora Voulkano v Messénii, ako aj kostoly v Amyales a Koumbari. V roku 1620 vymaľoval aj neďaleký kostol svätého Mikuláša v Chrysafe. Výskum dielne bratov odhaľuje vplyvy severogréckeho maliarstva, techniky maľovania ikon z krétskej školy a západné ikonografické výpožičky, pričom všetky boli zachované v prísnom paleológovom rámci.